Odkaz pre osemnástku
Chodím často na prechádzky. Niekedy len my dvaja s drobcom, inokedy máme aj ďalšiu spoločnosť. No ale keď sme to len my dvaja a on si mierumilovne pochrapkáva v kočíku, ja rozmýšľam a premýšľam a analyzujem a zase vymýšľam ... Nedávno ma istá situácia "prinútila" zaspomínať si na moju pubertu/adolescenciu. Bolo to fajn obdobie, aj moji rodičia to prežili bez ďalších sivých vlasov (a to mám dvoch starších bratov :) ), ale sú veci, z ktorých som sa poučila a ktoré by som možno za iných okolností nespravila alebo urobila inak. 1. Nie každý je priateľ Teraz už rozlišujem pojmy priateľ, kamarát a známy. Priateľ je niekto, kto bol so mnou za každých okolností, prežili sme hádky, lásky, zábavu aj smútok. Spolu. A tých pár mám v živote doteraz. Kamaráti boli dočasní, väčšinou mám s nimi spojené zábavné veci, ale tá dôvera tam nebola. No a známi? Stretli sme sa po škole/počas školy na kofole, povedali si čo nové a to je asi tak všetko. 2. ŽI!!! Jasné, chodila som na disk...