mumCafe

Keď som bola malá, viac ako mamine topánky na opätku a make-up ma zaujímali jej voňavky. Asi ťažko by sme to dnes nazvali parfémami, ale mne sa vtedy veľmi páčili. Mali pekné obaly a pekne voňali. Malému dievčatku to stačí. Ako som rástla môj vkus sa vyvíjal a menil. Samozrejme, vyskúšala som všetky drogérkové a katalógové vône, kde bolo viac alkoholu ako vône samotnej. Dokonca som voňavky aj zbierala a mala som ich celkom dosť.  Dnes som už veľké dievča a moja zbierka je oveľa oveľa menšia ako kedysi. A najmä, používam všetky svoje parfémy, nie sú len na okrasu interiéru :) Preferujem svieže vône, ktoré sú niečím špecifické. Samozrejme, mám rada aj kvetinové a ťažšie, ale tie používam skôr na špeciálne príležitosti.  Chloé Love (50 ml, 48, 28 eur) Hlava -  kvet pomarančovníka, ružové korenie Srdce -  orgován, vistéria, hyacint, heliotrop, kosatec Základ -  púdrové tóny, ryža, pižmo Chloé je jednou z mojich obľúbených značiek a konkrétne táto ...

Nie som typ človeka, ktorý by si dával predsavzatia. Na taký záväzok som asi veľmi spontánna alebo možno aj nespoľahlivá - určite by mi predsavzatie nevydržalo dlhšie ako týždeň. No čo už ...  V každom prípade, u mňa skôr fungujú sny a ciele. Viete, také to motivačné, že sen sa stáva cieľom vtedy, ak vieme kedy a ako ho dosiahnuť. Ak máme plán. Posledné dva roky som mala skôr "nutné" ciele ako vodičák alebo dokončenie vzdelávania kvôli tehotenstvu a neskôr kvôli starostlivosti o malého. Takže to, čo som chcela ja išlo trochu bokom. Preto som si povedala, že tento nový rok bude o mne (jasné, dieťa aj muža si nechám :) ). Myslím tým plniť si sny a žiť o trochu viac ako doteraz. Dokonca aj zoznam mám :D Takže, 2017, čo by som ja rada so sebou robila: 1. Viac cestovať. Moja veľká vášeň. Nemusia to byť ďaleké cesty, veď aj naše Slovensko je krásne. Určite chcem, aby aj drobec od malička spoznával svet okolo seba a ešte aj ďalej. 2. Viac blogovať. Doteraz som neprispie...

Poznáte ten citát, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta? Ja som typ človeka, ktorý sa orientuje najmä na ten cieľ. Chcem niečo dosiahnuť, tak na tom makám, ale neužívam si všetku tú prácu, ktorá s dosiahnutím cieľa súvisí. Ale ono sa to akosi zmenilo. Uvedomila som si to, keď som pozorovala drobca, ako sa učí chodiť. Najprv urobil jeden krok a spadol. Neskôr dva a zase spadol. Potom tri, štyri, päť a tak ďalej ....  až nakoniec prešiel celú izbu. Zaujímavé (pre mňa) bolo, že pri pádoch neplakal, ale vždy sa radostne zasmial, lebo sa mu podarilo niečo nové. Neplakal preto, že spadol alebo sa udrel. Tešil sa zo svojho pokroku. A ja som si vtedy uvedomila aká je tá cesta k vytúženému cieľu super. Nemusím sa jej báť lebo je ťažká a bolestivá. Mám si ju užívať. No ale keďže starého psa novým kúskom nenaučíš, tak je to aj s mojou novonadobudnutou filozofiou prijatia a užívania si cesty k vysnívanému cieľu. Ale nie o tom som chcela, aj keď sa to čiastočne hodí k téme. Moje dieťa oslávi...